18.3.09

Predvolebný odpočet

Fakt, že už je to takmer rok, ma svojim spôsobom desí, ale i tak si spomínam na detaily: 9. apríla minulého roku som sa večer vrátil z jedného z pubov v centre mesta na Radomsku a môj rakúsky flatmate mi celú cestu električkou rozprával, že je na pewno pijany, a to aj napriek tomu, že určite nevypil viac ako dve pivá. Na izbe som si sadol k notebooku a napísal jeden z mála textov, za ktorý sa viem viac menej postaviť i po niekoľkých mesiacoch. Agitku. Na druhý deň ráno som na facebooku vytvoril skupinu, ktorá má dnes viac ako 11tisíc členov, večer post Lemuel pridal na vybrali.sme.sk. Bola to jedna z prvých internetových iniciatív na podporu Ivety Radičovej v jej prezidenskej kandidatúre a slúži ku cti tejto malej veľkej krajiny, že sa podobných blogov, stránok, skupín, petícií a vyhlásení postupne objavili desiatky. A lepších.

Napríklad TU. TU, TU, TU, TU, TU alebo aj TU.

Dnes večer sa skončila predvolebná kampaň a ja mám akési vnútorné pnutie povedať, čo sa odvtedy zmenilo. Tentokrát sa to ale pokúsim skrátiť.

Pred necelým rokom som napísal:

Kabinet šusťákových referentov OPBH totiž naozaj nie je taký nebezpečný, akým by sme ho chceli mať - ale, spolu s dobou, ktorú reprezentuje, je naozaj nevkusný. Tieto dva roky sú pre mňa rokmi prezidenta v pretekárskej uniforme, premiéra vešajúceho prádlo na oslavách MDŽ, dvoch idiotov vo funkcii predsedov koaličných strán a krajiny, ktorá sa pretvára na ich obraz. Do rady STV je zvolený vysokoškolský učiteľ vyhodený za opísanie skrípt. Ministerka práce žaluje novinára za to, že ju prirovnal k mimozemšťanovi E.T. - keďže je podľa nej zrejmé, že mimozemšťanom nie je. Podpredsedom parlamentu je človek, ktorý si myslí, že Európa je socialistický (!) štát (!!!). Zákonodárny zbor reprezentujú ľudia ako sú Tóthová či Chelemendik, kazašskú novinárku pred prezidentským palácom dosťťtrápnym spôsobom spacifikujú traja policajti, Hranolove novinky o starých Slovákoch ako zakladateľoch Veľkomoravskej ríše sa po pol roku pomaly dostávajú do učebníc dejepisu - atď. atď.

(...)

Nemám ilúzie o tejto krajine. Aspoň odvtedy nie, čo som pred štyrmi rokmi sedel v 61ke, pil pivo a myslel si, že Klokan nemôže prehrať. Od tej chvíle som si istý, že si len ťažko môžem nechať ujsť možnosť, kopnúť si do nacionálnych socialistov. Volím Ivetu Radičovú. Nie preto, že je skvelá a že by som si lepšieho prezidenta predstaviť nevedel. Ale preto, že pre mňa v tejto chvíli predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu tejto krajiny.

Zdalo by sa, že po mesiacoch kampane sa zmenilo mnoho: po toľkých mesiacoch, útokoch a špinavostiach, po sklamaniach s Fullem, po kvantách novinových titulkov, výmyslov a Hranolových tlačoviek, sa dnes môže javiť, že rok staré článočky dvadsaťročných usoplencov by nemal brať nikto vážne.

V skutočnosti sa ale nezmenilo nič.

Napísal som vtedy, že je to jedine Iveta Radičová, kto predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu malej veľkej krajiny. Dnes už je to isté: ak je v tejto gubernii vôbec možné, aby si o slušnosti, etike a vulgarizácii politiky dovolil trepať človek, ktorý podporuje kandidatúru bezpohlavného oportunistu, klamára a ex-predsedu parlamentu, ktorý v minulosti prezidenta republiky nazval starým chujom, získal tento dôvod prečo voliť Radičovú iba na svojej naliehavosti.

Nebol som spokojný so všetkým (a všetkými), čo pri Radičovej ostatné mesiace stáli; ale len málokrát som pochyboval o samotnej Radičovej.

Tento pondelok večer som sa vrátil z Varšavy, kde som strávil pár dní: a zdalo sa, že mám malé deja vú. Po pripojení na net som si mohol prečítať jedine to, čo i v apríli minulého roka. Šusťákoví referenti OPBH naďalej pupkami rozrážajú dvere do veľkého sveta a deklasované živly naďalej potichu sedia v opozícii.

Až na Ivetu Radičovú, ktorá naďalej predstavuje popretie nevkusu a politiku slušnosti. A to dokonca aj v porovnaní s nami, ktorí ju podporujú.



Som rád, že som počas ostatných mesiacov nemusel zmeniť názor. V sobotu už naostro. Volím Ivetu Radičovú za prezidentku republiky.

15.2.09

Videné Sony Ericssonom W910i

Takáto je počiatočná idea - a nutné priznať už na úvod, že, podobne ako všetky veľké myšlienky, nie je z mojej hlavy - pridávať na facebook denne jeden obrázok mizernej kvality a plytkého obsahu zachytený Sony Ericssonom W910i, ktorý nosím vo vrecku. Podobne, ako to robí mnoho iných ľudí na facebooku, a ako som to už ja robil so svojim starým Sony Ericssonom K610i. Napr. tu a tu.

Čo z toho bude, uvidíme. Ale niečím tie nové médiá plniť treba. Ak chcete, pridajte sa (adresované najmä spriatelenej blogosfére, ktorá taktiež nevie čo s voľným časom). Nejaký rešerš občas pridám i na skutočný bloG.

(15. 2. 2009 16:03 - Kafe a minerálka v tmavom pajzli v Senke. Zrod fotoblogu.)

11.2.09

Čo nové v Senke, časť neviemkoľká

Po víkende strávenom obdivovaním brnenských pamätihodností som sa ten ostatný rozhodol pre istotu stráviť tam, kde sa predsa len cítim lepšie, a to teda v mojom drahom rodnom malomeste. Dovoľte mi krátky referát, i keď pár dní po, ale chápete, staval som diaľnicu a zachraňoval životy, nebolo času dodnes.

Čiže: na piatkový reset sa mi podarilo splašiť niekoľko mojich blízkych duší, s ktorými sa v ostatnej dobe už hádam ani nevídam, a dopadlo to nad očakávania. Už v Nescafé niekto začal točiť všakovaké dobroty, po ktorých mi ide pravidelne hlavu rozhodiť, takže som si už okolo dvanástej bol celkom istý, že sobota bude zase raz fantastická. Bola. Ale nepredbiehajme. Po tom, ako sme za strieborné tequily vysypali evráče miestnym barmanom, sme sa v údajne rozmarnej nálade vydali na cestu k resuscitovanému Iponu (Branč je dočasne zatvorený, ale čoskoro otvoria!). Údajne rozmarnej píšem preto, lebo ju tak označil môj brat, ktorý nás údajne pri tomto presune videl, čomu veľmi neverím, pretože mi vravel, že sme aj spievali, čomu neverím vôbec. Ale nevadí. V Ipone buď skapal pes, alebo tam bolo naopak strašne veľa hydu (na podrobnosti si nespomínam), skrátka sme sa rozhodli odísť. Pôvodne domov, čo som si myslel ešte asi polovicu cesty taxíkom, do ktorého sme nasadli, a ktorý nás odviezol - nevedno prečo - do Fit Pitu. Zreteľne si ale pamätám, že v tom taxíku sedela nejaká cudzia pani, s ktorou som sa tuším i zoznamoval, a ešte, že som za ten taxík určite neplatil. Ale nevadí. Vo Fit Pite som sa už len (dúfam) motal s pivom v ruke, čo ma priviedlo k spásonosnej myšlienke ísť domov. Čo som asi aj zrealizoval, i keď som sa vraj s nikým nerozlúčil.

Sobota bola, po zásluhe, naozaj fantastická.

Našťastie som zistil, že som si v Brne zabudol adaptér od Bystríka, čiže som beztak nemohol pracovať, a teda nebol dôvod vyčítať si, že som zvyšok víkendu viac menej prespal.

Maily, internet a facebook som kontroloval z pripojenia rodinných príslušníkov, a vyjadriť sa mám potrebu k nasledovnému:

  • AD: Rúfus. Ako som u Lemuela napísal, v skutočnosti o ňom viem tak strašne málo, že vyjadriť sa potrebu nemám.
  • Čo s týmto? Ako pracovať s reklamou na nete, keď ju vlastne málokto chce, a navyše sa z nej zle žije?
  • ČDP za drogy táto slečna berie?
  • A na záver: ešte nemáte februárovú depku? Nuž, ľahká to pomoc.




Štyri ráno, august, chata niekde ďaleko od mesta, oheň z táboráku dohorieva. Paráda.

2.2.09

Sprievodca Brnom

Povedzme že predstava ako-tak prijateľného večera po pondelku v práci: Minulotýždňové HIMYM, soundtrack Gossip girl strihnutý H16-kou, marhuľová zmrzlina a ďalší pokus o oživenie skutočného bloGu, ktorý predsa len aspoň v náznakoch zachytáva príbeh bývalého grafomana.

Čiže, reálny denník: víkend som strávil v duchu zvyškov mojich varšavských kontaktov s mojim spolubývajúcim z Radomskej, ktorý o sebe celkom rád vyhlasuje, že mi zachránil kožu svojou onehdá radou nebývať so Španielmi. Nie že by som bol na také niečo neprišiel aj sám. W každym razie, mi to umožnilo prvý raz sa pozrieť na Brno optikou turistu, a musím povedať, že z tohto uhla je toto naše starogermánske mestečko celkom tristné. O Varšave sme vtipkovali v tom zmysle, že na veškerú prehliadku pamätihodností stačí pokojne aj osem hodín, ak teda počítate s tým, že štyri z nich strávite v prostriedkoch miestnej hromadnej dopravy. O Brne sa dá povedať niečo celkom podobné: dva razy vyleziete na Špilberk a Petrov, o Ville Tugendhat si zabudnete čeknúť, že je treba sa vopred nahlásiť, náhodou zakopnete o zvláštnu sochu koňa na balkóne, odfotíte si červený kostol a máte vybavené. Toš som musel exkurziu obohatiť o to, čo poznám v tomto meste trochu lepšie. Menu som zostavil nasledovne: kavárna u Kapucínů, hospoda u Kormidla, café Spolek, Veselá Vačice, non-stop pajzel s bowlingom na Makovského náměstí a cafe&bar Vyhlídka v Dome pánů z Lipé. Znalci by iste ocenili.

Apropos, bowling. Po dlhšom čase som strávil sobotný večer s bývalými kolegami z korporátneho kurníku a (ne)prekvapivo to bol večer celkom príjemný. Nechýbali drahé spomienky, lacný humor, fernet citrus, fľaša sektu, víťazi a porazení, ani nová kapitola McBeverly Hills. Kondenzovaný Ronald, tak ako si ho pamätám.

Ak poviem, že som cez víkend i varil, bude to vyzerať ako naozaj účelne strávené životné obdobie.

Čo na tom, keď už od začiatku týždňa mi môj čerstvo zaostrený pohľad na svet korení realita idiotov, ktorí sa na mňa usmievajú z mojich čím ďalej letmejších prehľadov slovenskej tlače, ale i iných životných situácií. Hold, niektoré veci sa asi nezmenia, ak ich teda nezmeníme my sami.

Dosť bolo hĺbania, viacej hádam nabudúce. Keby nie, majte pochopenie, nenie toľko času obstarávať všetky moje sociálne médiá. Alebo ako hovorí stará múdrosť, na blog treba písať, na facebooku stačí byť.

UPDATE 19:51
Stále málo dôvodov, prečo ísť voliť proti Gašparovičovi? Načrite do archívu!

31.12.08

Tradičné Best ofko

Tradície by sa mali dodržiavať, povedal som si, a skôr než vyrazím za povinnou silvestrovskou zábavou, nikomu neublíži na chvíľu si zaspomínať, čo a ako sa zase vyparatilo za ostatný rok. Na to, čo a ako sa zase vyparatilo za roky minulé, 2006 a 2007, si s úctou zaspomínajte sami.

Nemám v úmysle písať viac, ako je nutné, ostatne, vzhľadom k tomu, že tento bloG už dlhšiu dobu zahníva, by vás to mohlo zbytočne vyplašiť. Čiže: Rok 2008, ktorý mal údajne vďaka onej osmičke na konci byť veselým a šťastným, či čo, som začal veľkolepým upratovaním vo svojej zásuvke a v pracovnom živote. Po tom, čo som vyriešil niektoré dlhšie odkladané zdravotné komplikácie, odcestoval som do Varšavy, plný naivných očakávaní toho, čo mi Rzeczpospolita prinesie. Moji noví spolubývajúci ma zahrnuli množstvom milých slôv a ja som začal mesto ako-tak spoznávať. A nielen mesto, ale i všakovakých zahraničných študentov, ktorí sa neraz takto v cudzine otrkali až príliš a nehanbili sa o sebe verejne deklarovať, že sú ľavičiari. Výsmech ich ale neminul, o to som sa postaral, a hneď aj som im ukázal, že koho by bolo načim voliť, ak by žili v gubernii.

Vo Varšave bolo blaze, občas som tam aj študoval, občas len sledoval, aká zver sa sem na Erazma zlietla, no v júni bol všetkým radovánkam koniec a nastal čas vystaviť účet. Na tom mojom ozajstnom bankovom účte bolo zatiaľ niečo málo cez päť tisíc (debetu), čo bolo treba riešiť. Situácia dospela tak ďaleko, že som napriek svojim skúsenostiam s umastenou korporáciou, začal opäť pracovať. A tým aj skončila veškerá sranda, ktorej návrat je mojim kľúčovým predsavzatím do nového roka.

Apropos, predsavzatia, v septembri som si ich napísal celý zoznam. Splnené zo zoznamu škrtám, nepreškrtnuté prenášam do nasledovného zúčtovacieho obdobia.

Tak teda, ako to bolo:

  • Ešte aspoň chvíľu pobudnúť v PR biznise a v rámci toho sa rozhodnúť, že čo ako ďalej. So sebou. CHECK
  • Napísať diplomku. almost CHECK
  • Pre začiatok ale bude asi stačiť nájsť, do ktorej zložky ktorého počítača som kedysi v máji uložil jej dosť chudobné torzo. CHECK
  • Priebežné poznatky uverejňovať na všakovakých weboch. hmm...
  • Plniť sľuby. hmm hmm hmm...
  • Občas písať. hmmmmmmm...
  • Nepiť. V ostatnom čase mi alkohol obzvlášť nerobí dobre, navyše zisťujem, že ma to už ani tak nebaví. toto ruším
  • Chodiť vo štvrtok večer na Etiku médií. Vzhľadom k lektorskému obsadeniu (ex-editor MF Dnes) bude isto poučné. CHECK
  • Podrobne sa zaoberať osudmi a problémami mojich kamarátov. Teda tých virtuálych. Teda tých z Gossip Girl. CHECK
  • Nájsť svoj obľúbený dáždnik a priniesť si ho do Brna (to je také vcelku aktuálne a relatívne naplniteľné). CHECK
  • Začať seriózne aspoň trochu občas rekreačne športovať. 2009
  • Seriózne aspoň trochu občas rekreačne ignorovať aktivity bábkovej junty tejto jedinečnej gubernie. CHECK
  • Voliť Ivetu Radičovú. 2009
  • Začať šóferovať. 2009
  • Správať sa žoviálnejšie. 2009
  • Vsávať pred ôsmou. 2009
  • Raňajkovať. 2009
  • Získať diplom. 2009
  • Nehrešiť. 2009
  • Chodievať na stolný tenis. toto si ani nepamätám, že som myslel vážne
  • Naučiť sa hrať poker. Alebo aspoň žolíka. 2009
  • Zbohatnúť. 2009
  • Zmúdrieť. 2009
Zdá sa, že v roku 2009 ma čakajú len samé dobré veci. Nuž, hádam sa teda vidíme. Všetko dobré želám všetkým, ktorí sem ešte náhodou zablúdia.

27.9.08

Viete čo ste robili presne pred rokom?

Tak napríklad ja som vymýval mozgy vietnamským deťom.

Baník pičo!!!

Mám rád, ak grafici a dizajnéri pri vytváraní corporate identity akéhokoľvek klienta vychádzajú z jeho povahy. Nové logo Ostravy, btw. za 1,8 milióna (!!!) českej meny, je v tomto takmer ideál. Ak by som mal charakterizovať Ostravu ako mesto, nevystihol by som to lepšie: tri veľké výkričníky a veľká nuda. Kreatívci z Najbrtu, tri krát bravo!!!

Via.

Čo ďalej: zelená a výberová tento týždeň naplno spustila výrobu. Po chodbách sa motá tri krát toľko polotovarov ako po minulé roky a ja už na svojich prednáškach a seminároch nespoznávam takmer vôbec nikoho. Na Dějiny světových médií chodí asi 50 ľudí, čo je vzhľadom k predmetu skúmania naozaj desivé číslo. Dva razy som čakal na študijnom. Vždy takmer hodinu. A v Krmítku si nie je kam sadnúť. Pche.

Na študentský život asi začínam byť pristarý, ostatne, nejaké večerné mecheche už tiež nie sú nič pre mňa. Krátke obhliadky terénu žiadne prekvapenia nepriniesli, čo sa ostatnej doby týka, v Johnies, u Steinera, na Poště i u Dávneho meča všetko po starom, konečne podobne ako v obľúbených senických lokáloch (i keď myslím, že som bol tak maximálne v Irishi a Nescafé). Pijem málo, ráno aspoň môžem vstávať. Denne o pol ôsmej, to bolo vždy mojim snom.

Študijné poznatky by som zhrnul v krátkosti: Carl Schmitt mi začína byť viac a viac sympatickým, asi to bude vekom. Pravda, prísne z hľadiska politickej teórie, biograficky to zase taký borec nebol, i keď osobne by som jeho nacistickú anabázu nepreceňoval. Immanuel Kant sa narodil ako Emmanuel, ale niekto mu na matrike zle napísal meno. V mladosti sa živil ako výborný billiardový hráč, inu, každý máme to maximum, od ktorého očakávame, že sa stane všeobecným zákonom, postavené niekde inde. Ak si budeme ešte na jednom, zdôrazňujem povinnom predmete na katedre politológie zase raz ozrejmovať koncept stranícky rodín, umriem. No a na záver historicko-gastronomické intelektuálne zamyslenie. Alebo prečo nám antický človek konotuje intelektuála, zatiaľ čo barbar barbara: podľa jedného z mojich vyučujúcich v tom hrá rolu i naše vnímanie skladby potravín tej ktorej spoločnosti. Zatiaľčo olivy, víno a pšenica nám vždy prijdú istým spôsobom vznešené, pivo, loj a mäso sa dodnes spájajú s buranstvom (to len tak na okraj Oktoberfestu, i keď ja už som v minulosti nejakú tú dišputáciu na túto tému viedol).

Nič na tom, začala jeseň, ľuďom ako som ja je zase sveta žiť.

20.9.08

Zapíšte si do denníčka

"Mezi USA a Ruskem je propastný rozdíl. Představte si, jak USA zmasakrují Kalifornii, protože chtěla samostatnost, pak rozdají v separatistickém Quebecu pasy, aby následně mohly Quebec pod záminkou ochrany svých občanů obsadit i s kusem Kanady okolo. Ta představa je absurdní. U Ruska to bereme skoro jako normál."

(Zdroj: nekorektně.com)

12.9.08

Výdobytky techniky

Svet sa posúva dopredu míľovými krokmi. Zatiaľčo zvyšok Slovenska ovládol ošiaľ okolo iste mimoriadne užitočnej skrinky nazvanej iPhone, či ako, ja s mojou rodinou sme v ostatných dňoch veľmi moderne reagovali na duševnú nepohodu nášho psa. V ostatných mesiacoch začal počas našej neprítomnosti akosi brechať a zavíjať, čo sme sa s ohľadom na našich susedov rozhodli veľmi progresívne riešiť kúpou obojku s čipom.

Ten mu odteraz na akékoľvek neželané aktivity odpovedá elektrickým výbojom.

Úplne nové predsavzatia

Jeden z mojich posledných ročníkov na vysokej štartuje tramtadadá už tento pondelok. Vstupujem doňho, ako inak, s mysľou otvorenou, pripravený postaviť sa čelom náruči plnej nových úloh, veď žiť v dostatku, hrdo a slobodne, je vôľa nášho ľudu, ktorá ma vedie. Ale to už asi povedal niekto iný.

Predsavzatia (ÚPLNE NOVÉ!)
  • Ešte aspoň chvíľu pobudnúť v PR biznise a v rámci toho sa rozhodnúť, že čo ako ďalej. So sebou.
  • Napísať diplomku.
  • Pre začiatok ale bude asi stačiť nájsť, do ktorej zložky ktorého počítača som kedysi v máji uložil jej dosť chudobné torzo.
  • Priebežné poznatky uverejňovať na všakovakých weboch.
  • Plniť sľuby.
  • Občas písať.
  • Nepiť. V ostatnom čase mi alkohol obzvlášť nerobí dobre, navyše zisťujem, že ma to už ani tak nebaví.
  • Chodiť vo štvrtok večer na Etiku médií. Vzhľadom k lektorskému obsadeniu (ex-editor MF Dnes) bude isto poučné.
  • Podrobne sa zaoberať osudmi a problémami mojich kamarátov. Teda tých virtuálych. Teda tých z Gossip Girl.
  • Nájsť svoj obľúbený dáždnik a priniesť si ho do Brna (to je také vcelku aktuálne a relatívne naplniteľné).
  • Začať seriózne aspoň trochu občas rekreačne športovať.
  • Seriózne aspoň trochu občas rekreačne ignorovať aktivity bábkovej junty tejto jedinečnej gubernie.
  • Voliť Ivetu Radičovú.
  • Začať šóferovať.
  • Správať sa žoviálnejšie.
  • Vsávať pred ôsmou.
  • Raňajkovať.
  • Získať diplom.
  • Nehrešiť.
  • Chodievať na stolný tenis.
  • Naučiť sa hrať poker. Alebo aspoň žolíka.
  • Zbohatnúť.
  • Zmúdrieť.
  • Atď.